História Zlatotlače

Zlatotlač (pôvodne len ručná) má svoj pôvod v Oriente a to konkrétne v Arabskom svete. Arabské väzby boli  vždy veľmi bohato zdobené.

V Európe sa zlatotlač začala používať na prelome 15. a 16. storočia n.l., na benátskych väzbách. V renesančnej väzbe sa výrazne kombinovala so slepotlačou.

Ražba sa prevádzala a prevádza rovnako ako slepotlač, ale medzi useň a nástroje sa vkladá buď plátkové zlato, alebo zlatiaca fólia.

Plátkové zlato je veľmi jemné, nikdy ho nechytáme do rúk a ani v jeho blízkosti nevírime prudko vzduch. Krája sa špeciálnym nožom na koženom vankúši. Naberá sa priamo raziacimi nástrojmi, ktoré predtým nahrejeme a mierne natrieme vazelínou, alebo mandľovým olejom.

Teplotu razítka si dopredu na kúsku odpadovej usne vyskúšame. Každý materiál vyžaduje inú teplotu. Aj razítka sa používajú podľa druhu usne. Jemné a drobné tvary chytia len na jemnú teľaciu kožu. Naopak masívne a hrubé by ju pokazili. Tie sa používajú na drsné kože.

Koža sa v minulosti zvykla pred razením pretrieť octovou vodou a po uschnutí sa póry v koži vypĺňali ešte škrobovou vodou, alebo roztokom želatiny. Potom sa koža natierala ešte tzv. pájkou, napr. vaječným bielkom, pre lepšie uchytenie plátku zlata.

V dnešnej dobe sa plátkové zlato používa už len ojedinele a koža je spravidla povrchovo upravená tak dobre, že prijíma zlato bez problémov, len za pomoci tepla a tlaku. Tlak je ovšem podmienený teplote. Čím vyššia teplota, tým robíme dotyk kratší a jemnejší. Pri nižšej teplote, tlačíme na razítko dlhšie a pevnejšie.

V súčasnosti sa prevažne používajú raziace fólie, ktoré so zlatom majú spoločný leda ak blýskavý vzhľad a vyrábajú sa v rôznych farbách a odtieňoch.

Razíme nimi tiež za pomoci tepla a tlaku, ale väčšinou len na zlatiacich lisoch, i keď by sa nimi určite dala robiť aj ručná zlatotlač.

Zlatotlač